Poruchy vedomia

Vedomie je stav, v ktorom prebiehajú psychické funkcie, ktoré si jedinec uvedomuje a je schopný ich vzťahovať k svojmu "ja". je to jednak uvedomovanie si seba samého, jednak bdelosť - stav centrálnej nervovej sústavy, schopnej reagovať na podnety.

U zdravých ľudí je vedomie zmenené:

1. v spánku - niektoré oblasti sú utlmené, iné v činnosti
2. v hypnóze - vedomie je zúžené, ohraničené

• Somnolencia: stav spavosti
• Sopor: pacient je spavý; krátkym a bolestným podnetom je ho možné nakrátko prebudiť
• Kóma: ťažký stav bezvedomia
• Mdloba (kolaps, synkopa): krátka strata vedomia, často zapríčinená náhlym nedokrvením mozgu, prípadne silnou emóciou

• Delírium: vyznačuje sa nepokojom, stratou orientácie, ilúziami, halucináciami, úzkosťou, poruchou chovania, hlučnosťou, agresivitou; po odoznení býva prítomná často amnézia; menej búrlivý priebeh - "amencia"; delírium býva často pri infekčných chorobách, spojených s horúčkou (zápal pľúc, týfus), pri otravách (atropínové látky), pri alkoholových intoxikáciách - najmä ako odvykací stav "delirium tremens" - často s halucináciami a mikrozoopsiami (halucinácie malých zvierat)
• Obnubilácia (mrákotný stav) - náhla strata a náhly návrat vedomia (záchvatový charakter); na dobu poruchy je amnézia; vyskytuje sa u epilepsie, patickej opilosti, patickom afekte, disociatívnych (konverzných) poruchách
  • stuporózna forma: pacient je nehybný, stojí alebo leží
  • delirózna forma: pacient je zmätený, nekľudný, úzkostný, má zvýšený motorický nepokoj, útočný
  • automatická forma: pacient vytvára dojem, akoby by bol pri vedomí, je nenápadný (šikovne vykonáva i zložitú činnosť), ale niektoré činy sú v rozpore so zdravou osobnosťou; často je na túto dobu amnézia